Hrebeňom Nízkych Tatier 2007

26. Október 2007 admin Boli sme

Prvú túru nášho turistického klubu sme nazvali “Hrebeňom Nízkych Tatier”. Zobudili sme sa do upršaného rána ale v kútiku duše sme dúfali že prší len na juhu slovenska. No mýlili sme sa- pršalo celou cestou a stále viac a viac.

Začiatok túry bol na čertovici (1238 m.n.m.) kam sme sa vyviezli autobusom. V bufete motorestu sme si dali kávičku a ešte frťana domácej pálenôčky na rozprúdenie krvi. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, naša odhodlanosť a chuť pokrstiť náš novozaložený klub Vander bola silnejšia a tak sme začali náš výstup. Naša prvá zastávka mala byť na Chate M. R. Štefánika (1727 m.n.m.). Po prvom strmšom kopčeku sme si už nerušene vychutnávali krásu prírody nádhernou kosodrevinou. Dáždik sa ukľudňoval ale vietor silnel. Zosilnel až tak, že smiech z tvárí sa nám stratil (asi nám ho odfúklo) a nastali obavy či sa vôbec dostaneme na “Štefáničku”. Miestami fúkalo tak silno, že sme museli kráčať naklonený proti vetru ako po šikmej ploche, alebo ako keby sme sa opierali o neviditeľné zábradlie. Len škoda že si človek pri tom opieraní nemohol oddýchnuť. K vetru prišli ešte i ľadové krúpy a už sme sa povzbudzovali len tým, že za chvíľu si budeme uchlipkávať teplý čajíček. Naša Alenka si ešte na čertovici pochvaľovala aké dobré pončo si kúpila v jednom nemenovanom supermarkete za 105 Sk. V tom vetre bolo vidieť iba žlté franforce odletujúce z hrebeňa. Ostalo jej iba pár stužiek okolo krku. Konečne sme dorazili na chatu kde sme sa osušili, zohriali a hlavne potešili, že sme všetci prišli bez poranenia. Po malom občerstvení sme sa museli pobrať ďalej. Cesty po hrebeni sme sa museli kvôli vetru a mrakom vzdať, tak sme sa vydali po magistrále na Kosodrevinu (1485 m.n.m.). Cestou na Kosodrevinu sa mraky pomaly rozplývali, na našich tvárach sa opäť objavil úsmev a slniečko, aj keď trošku zubaté, nás dobíjalo ako solárne lampy. Po príchode na Chatu Kosodrevina sme si okrem teplého čajíku a kapustovej polievke dali menšiu poradu, že čo ďalej. Naše nohy boli unavené po súboji so silným vetrom a plecia vyťažené od ťažkých batohov. Uvažovali sme aj o výstupe na Chopok, tam prespať a na druhý deň pokračovať ďalej, ale po zvážení sme usúdili že to nemá zmysel a vybrali sme sa ďalej podľa plánu. Po polhodinovom oddychu sme vyrazili po Magistrále (po modrej) na Ďurkovú. Po dvoch hodinách šliapania väčšinou lesom sme dorazili do Krížskeho sedla (1774,8 m.n.m.), odtiaľ budeme pokračovať ďalej po Ceste SNP. Sily ubúdali a počasie na hrebeni sa opäť zhoršovalo. Pred výstupom na Kotliská (1936,9 m.n.m.) sa kocháme krásnym výhľadom na Liptov, na kopec čo stojí pred nami sa nám nechce ani pozrieť, nie ho ešte vyšľapať. Po nabratí odvahy a síl sme sa do toho pustili. Už sme boli rozbehnutí, keď zrazu vidíme, ako sa naša kamarátka Zuzka, ktorá bola na čele, vracia rezkým krokom späť s výkrikom “medvéééď”. Zostali sme ako zamrznutí a naozaj asi cca 200 metrov pred nami stál rovno na chodníku asi trojročný macko. Po chvíľkovej panike sme vytiahli ešus a neustálim búchaním po ňom a našim kričaním sa nám podarilo maca odplašiť (a preto malá rada-brať si so sebou najlepšie píšťaľku). Nahnal nám taký strach a adrenalín, že sme ten kopec, ktorého sme sa tak báli, vybehli ľavou zadnou. Ďalej už pred nami stála len cesta čistým hrebeňom a za hodinku sme dorážali na Ďurkovú. Po 27 km bola Chata Ďurková pre nás spása a záchrana. Na ďaľší deň nás čakala cesta z Ďurkovej po hrebeni na Donovaly a preto sme si rýchlo dali vysušiť mokré veci a začali sme naberať nové sily a dúfať, že na druhý deň bude lepšie počasie. O polnoci bolo na teplomeri pred chatou iba 1,5 C. Celkom pekne na 30.júla.

Ráno po prebudení sme sa potešili, lebo na oblohe nebolo ani jediného obláčika, takže sme sa dali dokopy, poumývali v ľadovej vode v studničke, poobliekali a pobrali sme sa ďalej asi okolo 9:00 hod. Pri nástupe na hrebeň od chaty sme pociťovali bolesť v kolenách, ale keď sme sa na vrchole poobzerali po okolí a videli ten nádherný výhľad, hneď sme na bolesť zabudli.

Cesta nám ubiehala po hrebeni rýchlo, asi po troch hodinách sme sa počkali v Sedle pod Skalkou (1476 m.n.m.) kde sme si dali niečo pod zub. Dnes už stretávame aj nejakých turistov na rozdiel od včerajška. Potom nás už čakali menšie a pre niekoho väčšie stúpania ako: Skalka (1549 m.n.m.), Košariská (1694 m.n.m.), Veľká Chochuľa (1753m.n.m.), Malá Chochuľa (1718m.n.m.). Na rozdiel od predchádzajúceho dňa sme nešli všetci pokope, asi sme sa nepoučili, že vychádzky medveďov sú nevyspytateľné, preto sme si určili miesto čakania na Prašivej (1651 m.n.m.). Tu sme sa posilnili, poviazali kolená, lebo pred nami bolo väčšie klesanie, čiže veľká záťaž na kolená. Po polhodinovom odpočinku sme sa rozhýbali a išli sme ďalej.

Dole Prašivou každý z nás cítil tupú bolesť v kolenách,ale dalo sa to vydržať. Po nie celej hodinke sme zišli do Hiadeľského sedla (1099 m.n.m.), kde sme si doplnili zásoby vody zo studničky ( nachádza sa cca 50 metrov na juh od smerovníka).Pred nami stál ďalší strmák, Kozí Chrbát (1330 m.n.m.), takže sme z neho začali ukrajovať. Po výstupe na vrchol nás čakala nekonečná lúka, kde sme začali zisťovať, keďže vietor už vanul inak ako na hrebeni, že slniečko sa s nami pekne pohralo a spravilo nám “menšie” popáleniny (ďalšia rada: nikdy nenechávať krém na opaľovanie doma-nevieš, kedy ho budeš potrebovať). Po nekonečnej lúke nás čakal ešte nekonečnejší les, v ktorom sa nedalo zastať, pretože nás pálili nohy a niektorých aj tvár, takže sme len šliapali. Lesný chodníček sa veľmi pomaly skracoval a konečne sme prichádzali do nášho cieľa, na Donovaly (980 m.n.m.).

Po príchode (20:00 hod) na chatu, kde sme mali prespať sme boli šťastní (až na tie popáleniny) a hrdí na to, že sme pokrstili náš klub krásnou túrou (spolu 57 km), a už teraz sa tešíme na ďalšie naše spoločne zdolané túry.

Tie zážitky stoja za tú námahu.

HrebeňovkaNízke Tatry


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Powered by WordPress and HQ Premium Themes.